Volám sa Juraj a vlastním koloběžku Kickbike. Aj ten môj má príbeh, možno nie tak atraktívny, ako tie o ktorých som čítal v minulosti.
Pochádzam z rodiny, kde trpíme na vrodené srdcovo-cievne ochorenie a väčšina členov sa nedožila ani päťdesiatky. Tri roky pred ňou som si povedal, že vytriem zubatej zrak a v mojom prípade padne kosa na kameň a prekonám túto hranicu. Jazdil som na bicykli dlhé roky, ale hľadal som niečo iné, komplexnejšiu aktivitu. Až som v roku 2010 naďabil na partiu kolobežkárov na internete. Nech to znie akokoľvek, v našich končinách to bola stále neznáma aktivita, ale na internete som sa zoznámil s chalanom, ktorý sa venoval rôznym približovadlám, ako aj s partiou trochu uletených športovcov, ktorí jazdili na kolobežkách značky Kickbike.
Bolo to niečo iné a to mám rád, a tak som sa raz na začiatku roku 2011 vybral na služobku do Čiech a pri tej príležitosti som si dohodol stretnutie s pánom Jardom, ktorý ma zasvätil do tejto aktivity a stal som sa majiteľom krásnej červenej G4-ky. Autom som si ju odviezol do hotela a večer som jednoducho nevydržal, skočil na ňu a v hustom snežení som sa preháňal po čerstvom snehu na Starej Ruzyni.
Odvtedy prešlo osem rokov a veľa sme toho zažili. Moja kolobežka je moja kamarátka, ktorá mi pomáha prežiť a ja sa o ňu za to dobre starám. Jazdíme len po výletoch, alebo len na také kochacie jazdy. Vďačím jej za veľa krásnych chvíľ, navštívili sme krásne miesta. Spoznali sme aj nových ľudí a iné kolobežky.
Nenaháňam kilometre, ani priemerky, či maximálky, jazdím preto, aby som prežil. Zatiaľ to funguje aj vďaka môjmu Kickbiku.
